Tak som na skok doma

Po pretekoch vo švédskom Gällivare som sa v noci z pondelka na utorok, lepšie povedané už v utorok zavčasu ráno, vrátil domov. Ale je to len na dva dni, to si stihnem tak akurát oprať veci. Vo štvrtok 27. novembra už odchádzam na výškovú prípravu do Talianska. Môj taliansky servisman mi poradil stredisko Valsavarenche severozápadne od Turína a aj mi tam vybavil cenovo prijateľné ubytovanie. Je to vraj malé stredisko, ale je vo výške 1800 m n.m. Práve to teraz potrebujem. Takmer štyri týždne som bol v nížine... Chodieval tam trénovať Kazach Vladimir Smirnov a to už bol nejaký pretekár. V súčasnosti sú tam často na príprave Nóri.

Som rád, že už som zo severu doma. Bolo to posledné také dlhé sústredenie v sezóne a už sa budeme väčšinou pohybovať v strednej Európe. A tie ďalšie výjazdy budú podstatne kratšie. Na severe to totiž vždy býva dosť deprimujúce. Neskoro svitá, už o pol tretej sa tam stmieva. Teraz sme tam boli štyria zavretí v malej chatke, priestoru minimálne, súkromie žiadne, všade sa sušia spotené veci po tréningoch, no "radosť"... Prvé popoludnie doma ma normálne šokovalo, že ešte o pol štvrtej mi do kuchyne svietilo slnko. Slnko som totiž takmer celý čas v Muoniu nevidel.

Na budúci týždeň ma čakajú preteky Svetového pohára vo francúzskom La Clusaz. Bude tam tridsiatka skejtom s hromadným štartom. Možno mi už tam pomôže príprava vo výškach, ale aj keď nie, nič sa nedeje. Všetko smerujem k Tour de Ski na prelome rokov. Tam chcem byť v plnej forme. Začiatok sezóny mávam vždy pomalší, mimoriadne rýchlo sa to nerozbehlo ani teraz. Aj keď musím povedať, že skončiť s minútovým odstupom za víťazom na pätnástke na nebodovanom mieste, ako sa mi to "podarilo" v Gällivare, svedčí o tom, že sa to medzi bežcami výrazne vyrovnáva. Teraz nie som s 32. miestom nespokojný. Nehovorím, že sa z neho teším, ale nie je to na úvod zlé. V januári ma už bude hnevať aj keď skončím pätnásty.

Martin [ 26.11.2008 ]