Po dlhej prestávke mám opäť za sebou preteky Svetového pohára

Takmer dva mesiace trvalo, kým som opäť nastúpil na štart pretekov Svetového pohára. Celý december som vynechal, pretože som absolvoval náročnú výškovú prípravu a začiatok januára som zasa musel vynechať pre virózu.

 

Asi desať dní mi trvalo, kým som sa dostal z choroby a začal naplno trénovať. Potom som absolvoval 10-dňovú prípravu na Štrbskom Plese, ktorú, myslím si, som napriek problémom zvládol celkom dobre. Vrcholom tejto fázy prípravy boli preteky Slovenského pohára na Štrbskom Plese, kde sa bežalo 15 kilometrov voľnou technikou s hromadným štartom. Skončil som na druhom mieste za Ivanom Bátorym, ale prehral som len o 2 desatiny sekundy na cieľovej páske. Aj keď som nevyhral, bol som veľmi spokojný so svojím výkonom. Presvedčil som sám seba, že nie som na tom zle.

O týždeň nato ma čakal svetový pohár v nemeckom Oberstdorfe. Tam bola pre nás pripravená dvojnásobná porcia - skiatlon na 15 + 15 km klasickou a voľnou technikou s hromadným štartom. To, že zvládnem 15 kilometrov v dobrom tempe, som nepochyboval, ale na tridsiatku som si až tak neveril. Organizátori pripravili netradičný len 2,5-kilometrový, ale veľmi náročný členitý okruh, ktorý sme išli dvanásťkrát. Na trati bolo celkovo 30 náročných stúpaní, čo je veru poriadna dávka. Postavenie na štarte som mal výborné, so štartovým číslom 14 sa mi ušiel celkom výhodný druhý rad. V Oberstdorfe v sobotu od rána pršalo a predpoveď meteorológov sa naplnila do bodky, pretože sa oteplilo z -8°C na +2°C. Testovanie lyží deň pred pretekami bolo teda absolútne zbytočné a musel som si vybrať lyže v deň štartu na základe vlastných skúseností, čo tiež nie je ľahké. Nakoniec som si vybral dobré lyže a aj naši servismeni perfektne trafili správnu "mázu". Preteky mali od začiatku veľmi rýchle tempo. Približne po siedmom kilometri som sa prepracoval takmer na čelo celého peletónu a vo vedúcej skupine som sa pohyboval až do štrnásteho kilometra. Potom prišla na mňa veľká kríza a začal som sa pomaly prepadávať. Priznám sa, moje myšlienky v tých chvíľach boli všelijaké. Začal som premýšľať aj o tom, že preteky nemusím dokončiť. Bol som v tom momente na tom veľmi zle - fyzicky, ale aj psychicky. Trápil som sa dobré dva kilometre, potom to zo mňa našťastie spadlo. Krízu som prekonal, ale stratil som kontakt s vedúcou osemčlennou skupinou. So zhruba polminútovou stratou som išiel v skupine, v ktorej sa bojovalo o 9.-16. miesto. Nakoniec z toho bola celkom slušná 13. priečka. A to ma ešte v záverečnom stúpaní pred zjazdom do cieľa súperi nepríjemne zablokovali, mohlo to byť o také dve-tri pozície lepšie.

Momentálne som sa presunul do talianskeho strediska Seiser Alm ( 2000 m n.m. ) neďaleko Bolzana, kde absolvujem záverečnú vysokohorskú prípravu a budem sa snažiť vyladiť formu pred olympijskými hrami. V Saiser Alme budem až do 2. februára. Potom ma ešte 5. februára čakajú preteky Svetového pohára vo švajčiarskom Davose, kde je na programe 15 kilometrov klasicky, no a odtiaľ už všetci pôjdeme do talianskeho Pragelata necelých 100 km západne od Turína, kde ma od nedele 12. februára čakajú olympijské súťaže.

Martin