Olympiáda sa skončila, ešte ma čakajú troje preteky Svetového pohára v Škandinávii a Japonsku

Poslednou disciplínou na zimnej olympiáde v Turíne bola päťdesiatka voľným spôsobom s hromadným štartom. Veľmi som sa na ňu tešil a v podstate po skiatlone bola mojou druhou silnou disciplínou, v ktorej som mal šance na dobrý výsledok. Dva dni pred pretekami sa mi však zapálil zub a smola, ktorá sa so mnou ťahá už od začiatku prípravy, ma ani tentoraz neobišla. Do rána som mal opuchnutú sánku a, samozrejme, dostavili sa aj silné bolesti. Pohoda, ktorú som tak veľmi potreboval, bola zrazu preč. Absolvoval som vyšetrenie, kde mi zubný lekár v olympijskej dedine predpísal antibiotiká a nič iné mi nezostávalo, iba sa modliť, aby sa mi to všetko nezhoršilo a mohol som vôbec nastúpiť na štart. Našťastie, deň pred pretekami bolo všetko v poriadku.

 

Posledné tri dni pred päťdesiatkou v kuse husto snežilo, a tak som sa trochu obával, že preteky budú vo veľmi náročných podmienkach. Našťastie sa počasie počas noci pred pretekami umúdrilo a ráno nás čakalo krásne slnečné počasie. Aj výber lyží bol preto pre mňa jednoduchý a myslím, že som si aj dobre vybral. Ako som predpokladal, na trati sa veľmi taktizovalo a rozhodovalo sa až v úplnom závere. Na štart som nastupoval s cieľom držať sa v popredí a v závere sa pokúsiť zabojovať o čo najlepší výsledok. Veľmi dlho sa na čele pohybovala veľká skupina, tempo nebolo rýchle a tak z nej len pomaly odpadávali tí slabší. V záverečnom stúpaní, keď sa tempo výrazne zrýchlilo, som sa však dostal do obrovskej krízy a jednoducho som sa nedokázal udržať v kontakte s najlepšími. Podpísali sa na tom najmä dve nevyspaté noci pre bolesti zuba. Do cieľa som napokon prišiel na 14. mieste. Nebolo to zlé, ale ja som chcel viac. Aspoň vylepšiť 8. miesto zo skiatlonu. Nepodarilo sa mi to, ale vzhľadom k problémom, ktoré som už spomínal, nie som sklamaný.

Večer po pretekoch som ešte absolvoval slávnostný záverečný ceremoniál ZOH na Olympijskom štadióne v Turíne, kde som mal česť niesť slovenskú zástavu. Bol to pre mňa nezabudnuteľný zážitok.

Na druhý deň sme docestovali šťastne domov, kde som strávil šesť oddychových dní. Po náročnom programe, ktorý som na olympiáde absolvoval, som to už potreboval. Samozrejme, že tréningy nechýbali, ale v prvom rade som sa potreboval znovu nabiť energiou, ktorú som počas záverečnej päťdesiatky stratil. Doma v kruhu svojich priateľov som načerpal nielen fyzickú, ale najmä psychickú energiu.

Momentálne ma ešte čakajú tri individuálne štarty vo Svetovom pohári - dva v Škandinávii a jeden v Japonsku. Všetko to budú disciplíny pre mňa ako šité na mieru - dvakrát skiatlon a jedna z najslávnejších päťdesiatok - v Holmenkolene v nórskom Oslo. Tá sa tento rok pobeží voľným spôsobom. Verím, že ešte využijem svoju výbornú olympijskú formu, opäť zamiešam karty v prvej desiatke a pripíšem si nejaké bodíky do Svetového pohára.

Všetkých vás pozdravujem a držte mi palce!

Martin